Vnímanie politiky a demokracie

Následující údaje vycházejí ze společného výzkumu veřejného mínění uskutečněného společnostmi STEM – Středisko empirických výzkumů Praha a IVO – Inštitút pre verejné otázky Bratislava v závěru roku 2004. Projekt navazuje na stejný česko–slovenský srovnávací výzkum, který se uskutečnil přesně před 10 lety. Zjištění tak umožňují unikátní srovnání vývoje a aktuálního stavu názorů veřejnosti na situaci v obou částech bývalé federace. Oba výzkumy jsou reprezentativní pro dospělou populaci ve věku od 18 let. V České republice proběhl výzkum ve dnech 29. 11. – 7. 12. 2004, na Slovensku ve dnech 12. – 22. 11. 2004. V ČR bylo dotázáno 1 681obyvatel, v SR 1 277 obyvatel.

A. ČO OBČANIA SR A ČR ROZUMEJÚ POD DEMOKRACIOU?

Z odpovedí respondentov na otvorenú otázku vystupujú v oboch krajinách do popredia najmä tri dimenzie demokracie: liberálna, sociálno-ekonomická a konštitucionálna.

LIBERÁLNA DIMENZIA: V SR i ČR dominuje chápanie demokracie v zmysle slobody, pod ktorou respondenti okrem všeobecne vyjadrenej “osobnej slobody” uvádzajú najmä slobodu prejavu a slova; sloboda cestovania a pohybu (v SR tu pribudol dôraz na možnosť pracovať, študovať a žiť v zahraničí). Ľudia na Slovensku kladú väčší dôraz na slobodu vierovyznania.

SOCIÁLNO-EKONOMICKÁ DIMENZIA: Na 2. mieste v SR a na 3. mieste v ČR respondenti uvádzajú sociálne práva občanov, pod ktorými rozumejú najčastejšie právo na prácu a dôstojné pracovné podmienky a právo na slušnú životnú úroveň; ale aj právo na vzdelanie ( pre niekoho je to právo na bezplatné vzdelanie; pre iného skôr možnosť väčšieho výberu, vyššej kvality) právo na zdravotnú starostlivosť.

KONŠTITUCIONÁLNA DIMENZIA: Na 3. mieste v SR a na 2. mieste v ČR respondenti uvádzajú rovnosť pred zákonom, spravodlivosť; rovnoprávnosť menšín, dodržiavanie ľudských práv každého občana.

Ďalšie atribúty demokracie sú menej početné. Je nimi najmä politická pluralita; politická participácia občanov; morálne hodnoty a politická kultúra; liberálna ekonomika).

V povedomí ľudí sa jednotlivé atribúty či charakteristiky demokracie prelínajú. Tak napríklad sloboda pohybu pre ľudí dnes väčšmi ako pred 10 rokmi znamená nielen možnosť cestovať do zahraničia, ale aj pracovať alebo študovať v zahraničí. Rovnosť pred zákonom znamená podľa nejedného respondenta rovnosť majetného i nemajetného. Dôraz na slobodu slova sa u respondentov neraz spája s pripomenutím, že je riskantné vysloviť kritický názor pred zamestnávateľom, ak človek nechce prísť o miesto a pod. Vcelku možno konštatovať, že oproti roku 1994 nadobudli jednotlivé dimenzie demokracie plnší a niekedy aj nový obsah.

B. UDRŽATEĽNOSŤ DEMOKRACIE A SILA DEMOKRATICKÝCH INŠTITÚCIÍ

Väčšina Čechov a Slovákov pokladá demokraciu ešte stále za zraniteľnú, aj keď trochu pevnejšiu ako pred 10 rokmi. Oproti roku 1994 sa v oboch republikách zmenšil pocit ohrozenia demokracie. Napriek tomu však ešte stále prevažuje u bezmála dvoch tretín (64%) občanov ČR i SR názor, že demokracia je krehká a môže byť ľahko ohrozená.

V oboch krajinách sa rozšíril okruh občanov, ktorí veria, že ich hlas v parlamentných voľbách zaváži (v ČR zo 41% na 44%; v SR z 47% na 43%). Ešte vždy však v oboch republikách prevažujú skeptici. Na druhej strane väčšina občanov verí  v silu svojho hlasu v komunálnych voľbách – 60% Čechov a 57% Slovákov v nich vidí príležitosť ovplyvniť rozhodovanie o svojej obci/meste. V ČR sa oproti roku 1994 väčšmi rozšírilo priaznivé hodnotenie komunálnych volieb.

Presvedčenie občanov oboch republík o zmysluplnosti ich participácie v parlamentných voľbách výrazne prevyšuje ich dôveru voči dvoch vrcholovým politickým inštitúciám, ktoré z takýchto volieb vzišli: voči vláde a parlamentu (tabuľka 4). To neplatí pre komunálnu politiku: okruh dôverujúcich miestnemu zastupiteľstvu je rovnaký (v SR) alebo dokonca vyšší (v ČR) ako okruh občanov presvedčených o zmysluplnosti svojej účasti na komunálnych voľbách.

Paradoxom stáva skutočnosť, že napriek vyššej skepse občanov oboch republík k parlamentným voľbám je účasť v národných voľbách dlhodobo vyššia ako vo voľbách komunálnych.

C. TVÁR POLITIKY OČAMI VEREJNOSTI

Politika v oboch krajinách je pre väčšinu občanov málo zrozumiteľná, neveľmi zaujímavá a značne riziková. Za posledných desať rokov sa v očiach českej ani slovenskej verejnosti tieto negatívne črty politiky neoslabili.

Iba 26% Čechov a 28 % Slovákov pociťuje záujem o politiku. V ČR sa výrazne zvýšil podiel ľudí, ktorí pociťujú politickú dezorientáciu (z 57% na 71%). V súčasnosti má iba 29 % Čechov pocit, že rozumie politickému dianiu vo svojej krajine, kým na Slovensku je takýchto ľudí 37% (tabuľka 5).

Značná časť občanov v oboch republikách (61% v SR 59% v ČR) chápe politiku ako rizikovú oblasť, do ktorej sa nevypláca angažovať, lebo si človek popáli prsty. V oboch krajinách panuje značná zdržanlivosť občanov pri verejnom prejavovaní svojich politických názorov. Tá sa oproti roku 1994 prehĺbila najmä v ČR. Až 52% Čechov a 54 % Slovákov dnes pokladá za najistejšie nepúšťať sa s nikým do reči o politike, alebo sa o nej baviť iba v úzkom kruhu. V roku 1994 takýto postoj zaujímalo iba 43 % Čechov a 52 % Slovákov.

S nepríťažlivou tvárou politiky úzko súvisí imidž politikov v očiach verejnosti. V českej i slovenskej spoločnosti panuje vysoký konsenzus v odsudzovaní morálnych vlastností politikov, pričom v ČR je kritika politikov ostrejšia. Za posledných 10 rokov sa kritické názory na politikov v ČR ešte väčšmi rozšírili. Naopak na Slovensku sa okruh hlásateľov kritiky voči morálnym kvalitám politikov mierne zúžil, resp. ostal rovnaký.

Až 85% respondentov v SR a 89ˇ% v ČR sa zhodlo v tom, že „politici sa nezaujímajú o názory obyčajných ľudí“ a 78% respondentov v SR a 84% v ČR odmietlo názor, že „väčšina politikov koná nezištne a morálne“.

D. KREDIBILITA POLITICKÝCH STRÁN

Výrazná väčšina občanov v oboch republikách pociťuje nedôveru voči politickým stranám. V roku 2004 bol pomer dôverujúcich a nedôverujúcich politickým stranám v ČR 21% : 79 % a 
v SR 16% : 80 %.

Oproti roku 1994 v oboch republikách klesol záujem občanov o členstvo a prácu v politických stranách. V roku 2004 aktuálne členstvo v politickej strane uviedlo 6% respondentov v ČR a 5% v SR, kým v roku 1994 ich bolo 12%, resp. 8%. Záujem pracovať v politickej strane v budúcnosti deklarovalo 26% respondentov v ČR a 19% respondentov v SR; záujem stať sa členom strany deklarovalo 23% respondentov v ČR a 19% v SR. Na Slovensku sú teda vyhliadky na aktívnu participáciu občanov v straníckej politike o čosi slabšie.

E. POTENCIÁL OBČIANSKEJ PARTICIPÁCIE

Oproti roku 1994 sa ani v ČR, ani v SR nezvýšila celková participácia občanov na veciach verejných, ale naopak klesla.

Česi boli v uplynulých rokoch aktívnejšími občanmi ako Slováci. Podobne ako pred desiatimi rokmi, aj v súčasnosti je hladina politickej participácie občanov vyššia v ČR ako na Slovensku. Spomedzi skúmaných 16 foriem participácie dosiahli Slováci významne vyššie hodnoty iba v účasti vo voľbách. V 11 formách participácie boli Slováci menej aktívni ako Česi, v 4 približne rovnako aktívni. Tento rozdiel medzi Čechmi a Slovákmi sa prejavuje u obyvateľov obcí a miest všetkých veľkostí, ako aj vo všetkých vekových a vzdelanostných kategóriách. Podobne aj do budúcnosti prejavujú Slováci v porovnaní s Čechmi nižší záujem o politickú participáciu prostredníctvom väčšiny (12 zo 16) skúmaných foriem.

Pre obe krajiny platí, že potenciál budúcej politickej participácie ich občanov prevažuje hladinu ich doterajšej účasti na politike. Pritom treba upozorniť, že pred 10 rokmi mali občania oboch republík ešte väčšie predsavzatia zapájať sa v budúcnosti do politiky. Ako sa však ukázalo, ich skutočná politická angažovanosť zaostala za dobrými úmyslami a bola dokonca nižšia ako pred 10 rokmi. Preto je namieste interpretovať terajšie zistenia skôr ako varovné.