Vnímanie ekonomickej situácie a názory na ekonomiku
Následující údaje vycházejí ze společného výzkumu veřejného mínění uskutečněného společnostmi STEM – Středisko empirických výzkumů Praha a IVO – Inštitút pre verejné otázky Bratislava v závěru roku 2004. Projekt navazuje na stejný česko–slovenský srovnávací výzkum, který se uskutečnil přesně před 10 lety. Zjištění tak umožňují unikátní srovnání vývoje a aktuálního stavu názorů veřejnosti na situaci v obou částech bývalé federace. Oba výzkumy jsou reprezentativní pro dospělou populaci ve věku od 18 let. V České republice proběhl výzkum ve dnech 29. 11. – 7. 12. 2004, na Slovensku ve dnech 12. – 22. 11. 2004. V ČR bylo dotázáno 1 681obyvatel, v SR 1 277 obyvatel.
V hodnotení finančnej situácie vlastnej domácnosti nie sú medzi obyvateľmi v Českej republiky a Slovenska zásadné rozdiely: najzastúpenejším variantom je odpoveď: „moja domácnosť je priemerne zabezpečená“, odpovedalo tak 61 % Čechov a 59 % Slovákov. Podobné je aj rozloženie odpovedí pod a nad čiarou priemeru – v ČR sa pod ňou umiestňuje štvrtina a na Slovensku 29 % respondentov. Ako slušne zabezpečenú vidí svoju domácnosť 15 % Čechov a 13 % Slovákov (tabuľka 1).
Výraznejšie rozdiely medzi českou a slovenskou spoločnosťou neznamenávame ani v statusovom sebazaradení – v oboch republikách sa takmer polovica ľudí zaraďuje k strednej vrstve, zhruba tretina do nižšej strednej spoločenskej vrstvy, zhruba po 10 % respondentov v oboch republikách sa zaraďuje k najvyššej a najnižšej spoločenskej vrstve.
Iný pohľad na vlastnú finančnú situáciu ukazuje miera optimizmu, resp. pesimizmu pri posudzovaní vyhliadok na nasledujúce roky. Kým v ČR v roku 1994 bolo 40 % optimistov, v roku 2004 je ich len 24 %, pričom podiel pesimistov stúpol zo štvrtiny na tretinu (tabuľka 2). Na Slovensku porovnanie rokov 1994 a 2004 poukazuje na istú stabilitu. Zo skorších výskumov však vieme, že napr. v roku 2003 boli pesimistické postoje rozšírenejšie ako v roku nasledujúcom. Pokles neistoty naznačuje podiel odpovedí „neviem“ (tabuľka 2).
V hodnotení finančnej situácie, ale najmä v očakávaniach finančnej situácie sa prejavujú rozdiely medzi jednotlivými sociálnymi skupinami – v oboch republikách mieru optimizmu výrazne ovplyvňujú vzdelanie a vek, ale aj miesto bydliska a súčasné sociálne postavenie. Rozdielna je však miera tejto korelácie v ČR a v SR. Inými slovami: na Slovensku zaznamenávame hlbšie či strmšie rozdiely medzi ekonomickými očakávaniami ľudí so základným a vysokoškolským vzdelaním, alebo medzi očakávaniami mladých a starších ľudí. Tak napríklad v ČR je rozdiel v pomere optimistov medzi ľuďmi so základným a univerzitným vzdelaním 18 % : 28 %, kým na Slovensku je až 14 % : 44 %, v ČR medzi staršími (nad 60 rokov) a mladými (18-29 rokov) 9% : 32%, na Slovensku 8% : 52%.
O niečo roztvorenejšie sú aj nožnice vo vnímaní regionálnych rozdielov. I keď v oboch republikách je „bonus“ hlavného mesta vysoký a rozdiely medzi jednotlivými regiónmi značné, na Slovensku je táto „priepastnosť“ ešte výraznejšia. Dá sa povedať, že sociálna frustrácia a pocit deprivácie stúpa smerom na východ (tabuľky 3 a 4).
Komplexnejšou kategóriou percepcie životnej situácie je celková spokojnosť so životom. Tento indikátor tiež môžeme porovnávať aj v desaťročnej retrospektíve. Ukazuje sa, že existuje rozdiel medzi oboma republikami, avšak v porovnaní so situáciou pred 10 rokmi sa zmenšil (tabuľka 5). V roku 1994 spokojnosť so životom vyjadrovali dve tretiny českých a 36 % slovenských respondentov. Aktuálny výskumu ukazuje, že v ČR celková spokojnosť stagnuje, zatiaľ čo na Slovensku má priaznivú dynamiku– podiel spokojných narástol z 36 na 48 %, podiel nespokojných naopak klesol zo 63 na 51 % (tabuľka 5).
NÁZORY NA FUNGOVANIE EKONOMIKY
Vo výskume sme venovali pozornosť aj normatívnym názorom na fungovanie ekonomiky, rolu štátu, spoločenskej nerovnosti a pod. V oboch spoločnostiach stúplo volanie po zmenšení príjmových rozdielov, čo sa dá považovať za prirodzenú reakciu na ich zväčšovanie.
Aké sú faktory úspechu v našich krajinách? Darí sa skutočne tým ľuďom, ktorí sú schopní a pracovití? Respondenti v oboch republikách odpovedajú väčšinovo negatívne. Hoci hladina negatívnych odpovedí je v súčasnosti na Slovensku vyššia (63 % v SR oproti 59 % v ČR), trend za posledných 10 rokov bol v oboch republikách opačný – v ČR viera v schopnosť a pracovitosť ako faktor úspechu poklesla, kým na Slovensku sa mierne zvýšila.